Prevzaté z Das Goetheanum, závěr rozhovoru, celý si můžete přečíst na odkaze https://www.antropozofia.sk/?p=1736&fbclid=IwAR0k-MHtXVoFjxrd7jnAToxZzQTAi_8bTD86qwzkt0ooiEyfuHNsQP7qfg0
V prvom rade by som povedal, že ľudia v Európe ho vo svojich dušiach a túžbach nosia už dlho. Je to myšlienka, ktorá už dlho žije v mysliach a srdciach ľudí, ale politicky sa nerealizuje. Pokiaľ sa nenachádzate v takej dramaticky vyhrotenej situácii, aká je v súčasnosti na Ukrajine. Potom budete počuť mnoho ďalších zvukov, ale aj tie sú v konečnom dôsledku okrajové v porovnaní s ľuďmi, ktorí hovoria: „Zastavte toto šialenstvo, musíme nájsť spôsob, ako spolupracovať a porozumieť si.“ Neexistujú žiadne politické koncepcie, žiadne idey. Jednou z dôležitých myšlienok, v mojich očiach, je zbaviť sa predstavy, že štát je nadradený svojim občanom a jediný určovateľ a zákonodarca. Musíme pochopiť, že ako ľudské bytosti sme prepojení vo veľmi rôznych vrstvách. Jednou z nich je právno-politická, ďalšou duchovno-kultúrna a ďalšou ekonomická. Vo všetkých týchto vrstvách štátu existujú rôzne typy vzťahov.
Ide o formovanie práva v hospodárskej oblasti? Potom ide o formovanie lásky, spolupráce, vzájomnej aktivity. Keď podnikám, vždy konám v prospech iných. Je zaujímavé, že medzi Nemeckom a Ruskom existuje mnoho hospodárskych vzťahov. Keď sa rozprávate s ľuďmi, zistíte, že sa neriadia len očakávaniami zisku ale existuje tu silná ľudská, emocionálna zložka. Tí, ktorí spolupracujú, si navzájom dôverujú a sú fascinovaní kvalitou druhej strany. V Rusku sa ľudia výrazne orientujú na Európu. Ale Nemci, ktorí pracujú v Rusku, vždy hovoria o tom, ako vnímajú hĺbku ruskej duše a charakteru a neuveriteľnú emocionálnu silu, ktorú tam môžete cítiť. Ak sa pozrieme na USA, máme tu „chcem sa presadiť“, silne egoistický spôsob myslenia. V Rusku je silné „my“, myslenie zamerané na komunitu. To všetko spolu môže tvoriť Európu, ak máme a vidíme tieto sily, tieto kvality spolu. Ako môžeme postaviť most? Čo sa od nich môžeme naučiť my a čo sa oni môžu naučiť od nás? Vtedy sa to stáva skutočnosťou. Som naozaj presvedčený, že z politického hľadiska k tomu chýbajú kroky.
Máme iniciatívu „Život bez zbrojenia“, v rámci ktorej ľudia sami vyhlasujú: Som ochotný žiť bez ochrany vojenských zbraní. A nechcem, aby sa zbrane naďalej nadobúdali a používali v mojom mene. To je morálna sila a morálne smerovanie, ktoré môžeme v súčasnosti pozorovať v Európe. Potrební sú politici, potrebná je politika, ktorá sa tejto túžby ujme a uskutoční ju. Ukrajinská kríza je na to skvelou príležitosťou.
Ako by to vyzeralo, keby niekto začal pracovať na základe tejto myšlienky? Bývalá švajčiarska ministerka zahraničných vecí Micheline Calmy-Reyová povedala, že Európa sa musí postupne stať neutrálnou a nezúčastnenou. Ak by sa nemecká vláda spolu s francúzskou aktivizovala v tomto zmysle, mohlo by to byť vskutku zaujímavé! V skutočnosti by na to boli sily. Chýbajú však myšlienky, jasné myšlienky. A chýba vôľa politicky to sformulovať a potom to urobiť, postaviť sa za to. Vôľa stále chýba.
2024 ©